ako ďalej

Možno tak trochu otrepané,  ale mimoriadne výstižné. V mojom prvom bloku sa chcem venovať asi najpálčivejšej téme a to sú útoky a terorizmus.

Ešte nezaschol atrament po titulkoch útokov samovražedného útočníka v Nice a už počúvame o útoku v Mníchove. Čo sa to vlastne deje? Prečo toľko násilia? Prečo sa až tak zviditelňuje Islamský štát a prečo páchajú útoky samostatne útočiaci atentátnici? Skutočne už môže byť teroristom hocikdo? Možno sa treba vrátiť k zmyslu toho o čom sa rozpráva v samotnej Únii. Kvóty pre migrantov,  otvorená cesta pre utečencov a hlavne požadovanie tolerancie voči migrantom. Ja osobne hovorím o skutočne veľmi zlej politike a hlavne v nepochopení štatútu utečenca. Ešte pred nedávnom sa hovorilo o vysokej nezamestnanosti mladých v EÚ a dnes sem v státisícoch púšťame mladých ľudí z odlišného sveta,  zvykov a života a nechápeme ako môže niekto z nich znásilniť dievčatá keď my mu nielen dáme strechu nad hlavou,  jedlo a možnosť byť raz.. .

Veľa prípadov sa zametie pod koberec a nič sa s nimi nerobí. Hlavne nepísať o tom. Píšme o tolerancii,  ale pravdu takú akú vidíme nie spoza redaktorského stola. Ako príklad môže byť hľadanie identity ku koreňom predkov alebo tradícií. V jednej z Nemeckých škôl sa jedna mladá žiačka rozhodla obliecť ako prikazujú zvyky a zákony moslimskej viery a došlo aj na problém s tým že nemôže sedieť s chlapcom nielen v lavici ale aj rade… Vraj to je proti jej viere. Keďže toho bolo viac učiteľka si predvolala matku žiačky do školy. Na prekvapenie učiteľky mama nemala žiadnu šatku na hlave,  vlasy rozpustené a odev,  ktorý nezodpovedá tomu akoby by mala vyzerať moslimská žena. Matka hovorí o mladej rebelii.. Áno hľadá svoju identitu. Áno. Máme pochopenie,  ale predstava žeby zrazu na Slovenských školách sa objavili dievčence v krojoch a chlapci tiež..nemysliteľné. Možno pre nás staré,  ale nepredstaviteľné. Čo tým chcem povedať. Ide tu skôr o adaptáciu,  socializáciu do prostredia kde žijem. V tomto prípade sa deje úplný opak. I keď hovoríme o tolerancii je predsa nemožné aby si žiačka v škole kde chodí väčšina z jedného dňa na druhý začala dávať podmienky za akých budú jej spolužiaci kde sedieť.  V tomto prípade sa však  jedná o právo menšiny,  ktorá sa nemá záujem začleniť do spoločnosti. Vadí jej spôsob života, ktorý vedieme a chce ho zmeniť na základe svojho nového presvedčenia a možno je to iba z rebelie voči ostatným…

Musím však pripomenúť. Za tieto zmeny si vytrpeli ľudia ešte pred sto rokmi nielen utrpením, ale mnohokrát životom. Dokonca ešte ani ženy nemohli voliť a toto právo sa postupne zavádzalo do praxe začiatkom 19 storočia. Je to odkaz predkov,  ktorý vôbec nevnímame rovnako ako povedzme zákonník práce,  zdravotná starostlivosť alebo rovnaké práva. Je to pre nás samozrejmosťou. Lenže niekde to tak nie je. Žena nerobí,  stará sa len o deti a dokonca nemôže bez dovolenia manžela ísť sama von. Ťažko potom pochopí migrant z moslimského sveta,  že žena nie je kus dobytka,  ktorý dostáva do daru muž ako v jeho svete. Preto odlišnosť kultúr nemôže zmeniť pár vyhlásení z Bruselu alebo kvóty,  ktoré majú pre rozdeliť migrantov medzi štátmi EÚ.

Útok v Nice či v Mníchove je útokom na naše tradície a našu civilizáciu. Ospravedlňovať to čímkoľvek je nezmysel a špatné. Treba sa zamyslieť prečo tieto útoky páchajú ľudia hlavne mladší ľudia a nezaoberať sa tým aký mal život,  ale aký život ponúka nám práve on!!! On čo zabíja v mene viery a presvedčenia. Život v strachu a neistote. Tu je zbytočné hľadať minulosť páchateľa,  ale skutočne sa venovať prítomnosti. Urobiť Európu bezpečnejšou a nie písať o Ukrajine a Rusku a jeho túžbach obsadiť Európu pričom potichu sa z mnohých miest Európy stávajú moslimské predmestia,  ktoré čoskoro sa môžu zmeniť na mestá. Musíme zabrániť tomu aby sa menili zákony v prospech menšiny,  ktorá tu nemá žiadne kultúrne ani morálne korene ako menšina a treba jej dať jasne najavo,  že Európu meniť nebudeme na jej obraz. Nedajme si vziať naše hodnoty za bráňme si ich.  Je to to jediné za čo sa oplatí bojovať. Ak sa vzdáme našich hodnôt potom príde to čoho sa všetci tak boja na čele s Bruselom. Totálnemu krachu a rozpadu EÚ…